August. Či AU-gust?

by - augusta 18, 2020

 

Dnes je presne jeden z tých dní, ktorý mal byť pôvodne plný plánov a letného elánu, ten nám však prekazil dážď tíško bubnujúci na okná, zobudili sme sa rozbitý a bez nálady, a aby toho nebolo málo, pri raňajkách sme sa stihli obliať horúcou kávou. 

A možno všeobecne. 

Videli sme sa niekde čľapkajúci v chladnom mori, mysleli sme si, že v ňom budeme tráviť toľko času, že na konci dňa nebudeme pre slanosť v očiach vidieť pred seba, a že ako vždy, podceníme silu opaľovacieho krému a zvyšok dovolenky strávime natretí jogurtom na izbe. 

Každoročná rutina. 

Ktorej narušenie možno prišlo vhod, no aj tak, je nám smutno. 

Blíži sa koniec Augusta, pocit voľnosti sa pomaly končí, a v Amerike sa začínajú predávať vianočné stromčeky. 

Začíname cítiť pracovný stres, ten zvyčajný tlak, ktorému sme sa mali možnosť chvíľkovo vyhnúť, no mám pocit, že to, čo sa mi tento rok vyhlo, je práve to leto. 

Od posledných Vianoc ma všetko nejako zázračne, chtiac nechtiac, obišlo. Predvianočné sviatky som trávila v práci, takže na Štedrý večer som už mala pocit, že je všetkého tak trochu moc, a eufóriu vystriedalo vyčerpanie. Potrebovala som tak najlepšie na týždeň zavrieť oči, a mať pokoj od sveta. Na Silvestra som zaspala o siedmej večer, tak tvrdo, že ma nezobudilo ani večné trieskanie delobuchov a výkriky desiatok osôb preliatych alkoholom, oslavujúcich falošnú nádej na lepší rok. No a s príchodom Veľkej noci, išlo všetko tak trochu dole vodou. 

Mali sme smolu.

Ale vravím si, všetky zlé časy so sebou nakoniec prinesú len to krajšie. A možno to je len mojim charakteristickým naivným zmýšľaním. Dá sa veriť v šťastné konce a zároveň vidieť životnú realitu?

Ktovie, no vždy som to tak nejako cítila, prepletené jedno cez druhé.

Šťastie cez smútok, radosť cez plač, sem tam nostalgia, sem tam eufória, slzy smútku, slzy šťastia. 

Chceli sme to inak, ale možno to je práve fajn, že nie vždy je všetko tak, ako chceme. 

A keďže to asi všetko vyznieva príliš negatívne, obráťme karty. 

Zopár vecí som sa za týchto posledných, energiu vysávajúcich, pár mesiacov naučila. 

Napríklad, že to najdôležitejšie na živote je, klásť si tie správne otázky.

Namiesto vyplakávania nad tým čo nemáš, spýtaj sa radšej, čo všetko máš. Každodenné pocity vďačnosti, poviem vám, vedia riadne zmeniť perspektívu. A s ňou celý život. 

A že vlastne všetko je len o našom nastavení. Keď každé ráno vstaneš z postele ľavou nohou, nahnevaný na celý svet, na zlé obdobie, na počasie, či na to, že nestíhaš raňajky, celý deň bude plynúť presne na tejto vlne. Ale keď vstaneš s úsmevom, čerstvou energiou do nového dňa, a usmeješ sa na svoje strapaté ja do zrkadla, všetko bude také. A keď sa to pokazí, tak sa to pokazí. Dôležité je začať. A začať správne. 

Takže hlavu hore, a pokračujme ďalej. Bojujme, snažme sa, buďme cez to všetko šťastný. 

Nebudem sa tváriť, že nemám dni, kedy túto moju snahu o šťastie nepotláča neustály stres, tlak z budúcnosti, zo zajtrajška, či milión pochybností, i kvôli tým najväčším hlúpostiam. 

Ale verte, neverte, sme silnejší ako sa zdáme. A i keď nasadíme falošný úsmev a vytvárame si pred okolím umelý pocit šťastia, vždy sa nakoniec premení na skutočný. 

Stačí veriť a všetko pôjde našim smerom. Za snahou a za dobrom. 

Ľúbme sa, verme si a vážme si všetko, čo nám príde do cesty. 

Či už to bude studená káva, zlá známosť, alebo zmeškaný autobus. Všetko sa deje z nejakého dôvodu, a už som počas svojho dlhého-krátkeho života zistila, že ten je takmer vždy správny. I keď sa hneď takým nemusí zdať. 

Tak sa teraz postav z tej pohovky, kde tráviš celé dni, schmatni papier, a spíš si ten to-do list. Na dnes, na zajtra, na celý týždeň. Sprav si plány, pusť si svoj najobľúbenejší playlist, pískaj si, prečítaj knihu, tú, na ktorú ti už napadala vrstva prachu, i tú, ktorú si už toľko krát čítal. Venuj sa ľudom a hlavne, venuj sa sebe. Nezabúdaj na svoje mentálne zdravie. Takže ak to tak cítiš, narúžuj si pery, daj si to najkrajšie čo máš v skrini, a utekaj do mesta. Alebo si len doma nalej pohár vína. 

Pretože pečovať o šťastie, o vlastné šťastie, je prvoradé. Aspoň pre ten pocit chvíľkovej spokojnosti. Pre ten malý moment, kedy si povieš: "Bože, kvôli tomuto žijem."

Takže tak. O tom to celé je. 

Čaká nás len to najlepšie. 

Vždy a stále. 


You May Also Like

0 komentárov