Temná stránka roku 2020 a nové knižné lásky

by - júla 24, 2020




Toto leto je znova tak trochu iné. Dostali sme menej slnka, menej radosti, menej dovolenkovej pohody. Neviem či som v tomto jediná, ale tento rok mi zatiaľ ubieha tak rýchlo, ako žiaden iný. Každý deň si kladiem otázku: "Kam zmizol všetok ten čas?" Ako by zostal nevyužitý a vlastne takmer neexistujúci. Ako sa objavil, tak zmizol. A takmer nič po sebe nezanechal.

 Možno by sme si ale mali položiť otázku, či je to pre nás dobré. Na chvíľu vypnúť, odmlčať sa, a nechať život plynúť tak, ako je. I keď sa snažím všetok svoj čas naplno využiť, na konci dňa stále zaspávam s rovnakým pocitom neúplnosti. 

Tento rok pre nikoho z nás neprial a jediné čo tu necháva, je zmätok, smútok, a problémy zo všetkých strán. Zrejme bude aj rokom, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. 

To však nič nemení na tom, že sa snažím každé ráno budiť s maximálne pozitívnym nastavením, čerstvou mysľou a odhodlaním, naplno sa ponoriť do nového dňa. A vyťažiť z neho, čo sa vyťažiť dá. Len to najlepšie.

 Je mi neskutočne smutno zo všetkého, čo sa momentálne deje vo svete, a myslím si, že každý z nás si zaslúži nový pohľad na svet a na vážnosť momentálnej situácie. Zmeniť, čo sa zmeniť dá. Otvoriť oči a vyčistiť si hlavu. 

Najväčšie pozitívum posledných mesiacov však pre mňa boli knihy. A práve o tom by som aj chcela hovoriť. V tomto som mala, dovolím si povedať, naozaj obrovské šťastie a čítala jednu fantastickú knihu za druhou. Po mojej veľkej životnej aj čitateľskej kríze, kedy ma takmer nič nebavilo, nenapĺňalo, a kedy som prestala cítiť akúkoľvek motiváciu, som pri pohľade na knižné stránky videla iba jeden obrovský blok.

 No potom som dostala knihu Michelle Obamovej. 



Becoming, alebo po slovensky, Môj príbeh, si ma získal od prvej stránky, a do mňa sa znova, kúsok kúsku, doslova vlieval život. A nádej. A to nie len pre seba, ale pre celý svet. Pretože existujú ľudia, presne ako Michelle, vďaka ktorým je svet čoraz krajší a vďaka ktorým sme silnejší. Dala mi nádej, ktorú som dlho potrebovala znova cítiť. Vieru v seba. A v to, že dokážem všetko, čo si zmyslím. Toto ma neustále posúva ďalej, deň čo deň. A toto všetko dokáže človek iba úprimným, otvoreným a povzbudzujúcim vyrozprávaním svojho životného príbehu. A vďaka svojmu osobnému pohľadu na svet, interpretovaným tým najpokornejším a najsrdečnejším spôsobom. A jej sa to skutočne podarilo. Nie len u mňa, ale u miliónov ľudí po celom svete. A to, si zaslúži potlesk. 

Becoming som si chcela prečítať takmer rok, no myslím, že som ju dostala do rúk, práve v tej najvhodnejšej dobe. Presne vtedy, kedy som ju najviac potrebovala. 

A práve toto tak milujem na živote. Všetko sa stane presne vtedy, kedy sa má stať. Nič nie je náhoda, a tento krásny fakt ma snáď nikdy neprestane udivovať. 



Po Becoming nasledoval znova oči otvárajúci a inšpirujúci príbeh -Včelár z Aleppa. Tento ma zas a znova nenechal chladnou, a ukázal mi realitu života v iných častiach sveta. Konkrétne išlo o utečencov zo Sýrie, o ľudí, ktorí trpia deň po dni, a jediné čo sa snažia nájsť, je šťastie, sloboda a pokoj. Veľmi inšpiratívne, a ako vymyslené, tak naopak bolestne skutočné. Znova palec hore. I pre autorku, ktorú inšpirovali skutočné udalosti a príbehy ľudí, ktorí cestu za slobodou hľadajú dodnes.



No miesto mojej najobľúbenejšej knihy roka si zaslúžil práve Tajný príbeh od svetoznámej Donny Tartt. Táto autorka má fantáziu čistého génia. Taktiež jej veľmi inteligentnú, pútavú a premyslenú techniku písania by bolo zbytočné spomínať a hlbšie opisovať. Túto knihu napísala pred neuveriteľnými 28 rokmi, no je tak neuveriteľne nadčasová, a dokonalo spracovaná, že nepôsobí staršie, ako jedno desaťročie. Vytvorila jeden geniálny príbeh, s postavami tak fantastickými, uveriteľnými, a tak rozdielnymi, že sa vám doslova vryjú do kože a už sa ich nezbavíte. Viem o čom hovorím.
 Šesť priateľov, jedna vražda, vysoká škola, cigarety, alkohol, obleky, štúdium gréckeho jazyka, literatúra. A či je to detektívka? Ani náhodou. Dá sa to opísať len dvoma jednoduchými slovami. Majstrovské dielo. 



Ďalšia srdcovka v poradí, bola kniha Me od Eltona Johna. Legenda, ktorá píše o svojom legendárnom živote. A bože, ten muž píše geniálne! Napriek všetkému zlému, čo ho v živote stretlo, písal humorne, a s nadhľadom, i o tých najbolestivejších zážitkoch svojho života. A tento život bol skutočne rozmanitý. I napriek zlému, najmä v  tom dobrom slova zmysle. Pretože všetci chceme život, na ktorý budeme môcť spomínať. Taký, aby bolo skutočne na čo spomínať. Eltona milujem a obdivujem celým svojim srdcom, a toto bolo jasné must-read. Nesklamalo.



Túto päticu uzatváram knihou ospevovanej a neskutočne talentovanej Eleny Ferrante. Nie je to samozrejme nič iné ako Geniálna priateľka, či prvá časť jej najznámejšej Neapolskej ságy. Na Ferrante som za posledný rok počula toľko chvály, ako na žiadneho iného autora. A predsa, odolala som až po celom jednom roku. No vďaka bohu, že som tak urobila.
 Dve nerozlučné, no úplne rozdielne priateľky, nevinná, svetlovlasá Elena a tmavá, zlá Lila, sú čistým pohladením pre dušu. Splyniete s ich svetom, budete na chvíľu znova deťmi, no neskôr dospievajúcimi dievčatami, ktoré sa vysporiadávajú s neobyčajne obyčajnými problémami. Prekrásne vykreslený Neapol 50. rokov, a prostredie Talianska je v momentálnych podmienkach, skutočne tou najlepšou voľbou na čítanie. A aby som nezabudla, Lila Cerullo je jednou z najlepšie napísaných postáv vôbec. 

Všetky tieto knihy ma sprevádzali jedna za druhou, a každá z nich sa mi neuveriteľným spôsobom zapísala do srdca, vnukli mi rôzne pohľady na svet, a príbehy, na ktoré nezabudnem. 
Dúfam, že aspoň v čitateľskej oblasti bude tohtoročné leto takto úspešne pokračovať, a ja sa už neviem dočkať. 
Hor sa na ďalšiu. 

You May Also Like

0 komentárov