Literárne srdcovky za rok 2019 - časť druhá

by - apríla 26, 2020



V minulom článku som spomínala 5 z 10 najlepších kníh, ktoré som mala možnosť prečítať za rok 2019.

Za rok, ktorý bol pre mňa prelomovým. 


Dostala som šancu naplno sa vrátiť ku knihám a užívala som si to tak, ako nikdy predtým. A každým jedným dňom, keď ráno otvorím oči, zisťujem, o koľko moja láska narástla.

Každé takéto ráno, keď som si urobím čerstvú šálku kávy, zahľadím sa na ulicu a pozorujem práve prebúdzajúce sa mesto, rozmýšľam, čo mi nový deň priniesie, aká kniha ma bude týmto dňom sprevádzať a čo mi ponúkne jej obsah.

To sú momenty, kedy ma zaplaví pocit neutíchajúcej radosti a eufórie. Len zo samotného bytia.
Z pocitu, koľko sa toho môžeme denne naučiť a dozvedieť, koľko toho môžeme vytvoriť, zažiť a spoznať.
I z kresla našej obývačky.


Ach, a keď si spomeniem, koľko mi toho dali tieto knihy.
Tieto úžasné knihy, ktoré ma spravili tým, kým som dnes.


Pretože za všetkými príbehmi sú príbehy ďalšie, reálne.


A o príbehoch stojí za to rozprávať.


Preto som dala dokopy druhú polovicu týchto skvelých kníh, ktorými som sa mala možnosť prelúskať počas minulého roka.
A takmer nič mi neurobí väčšiu radosť, ako porozprávať o nich.
Vyrozprávať ich príbehy, posúvať ich ďalej, a ukázať, koľko zmysluplnosti v sebe nesú.
Prečo sú také čarovné a také dôležité, pre každého jedného z nás.




Charlotte Bronte - Jana Eyrová


Ach, Jana.
Práve Jana bola tou knihou, ktorá mi minulý rok naznačila, že klasiky sú mojou životnou láskou.


Kniha, vďaka ktorej som prepadla tvorbe sestier Brontë, a vďaka ktorej sa stali jednými z mojich najobľúbenejších autoriek vôbec.


Príbeh tejto silnej hlavnej postavy ma dostal do kolien a po celý čas som nevychádzala z úžasu.
Každé ráno po ceste do práce som využila i tú najkratšiu voľnú chvíľku, aby som sa mohla ponoriť do jej príbehu a po celý deň som sa triasla nedočkavosťou, kým pôjdem domov a budem ju môcť znova otvoriť, aby som zistila, čo sa stalo s Janou ďalej.
Hltala som každé jedno slovo.


Ešte týždne po skončení, plná eufórie, som ľuďom s radosťou rozprávala o tomto geniálnom príbehu.


Charlotte písala vynikajúco. S ľahkosťou, jednoduchosťou, no nesmierne inteligentne a pútavo.
Napísala neuveriteľne nadčasové dielo. Odvážne napísala o živote ženy, ktorá sa celkom sama prebojovala ťažkými životnými situáciami, vytvorila postavu tak silnú, tak samostatnú a inšpiratívnu.
V spojení s prenikavou gotickou atmosférou bol tento príbeh jedným z najgenialnejších, aké som mala možnosť prečítať.


Na prečítanie knihy si bežne zvyknem dať zopár dní, ale Jane, tej som sa venovala veľmi dlho.
Šanovala som si ju najdlhšie, koľko som dokázala.


Och, a koľko si tá toho so mnou prešla.


Jazdila so mnou denno denne do práce, precestovala Budapešť, či si vychutnala posledné chvíľky v milovanom babkinom dome, kde som vyrastala, kde som ju neskôr objavila, kde mi bola darovaná, v dome, s ktorým sme sa následne museli spoločne rozlúčiť.


Viažu sa mi k nej spomienky a v spojení s príbehom, ktorý pre mňa toľko znamená, niet divu, že je dnes pre mňa nenahraditeľnou.


Je najmä knihou, ktorá zmenila životy mnohým čitateľom, pretože každý kto ju raz prečíta, na ňu už nezabudne.






Mary Shelley - Frankenstein


Táto kniha, prečítaná za jediný deň, sa dostala na priečku mojich najobľúbenejších príbehov vôbec.


Prečo?

Zobrazuje ľudstvo v tom najkrajšom i najhoršom svetle zároveň.
Inteligentne opisuje každý jeden detail a poukazuje na to, ako sme, ako ľudská rasa, plný predsudkov a nenávisti.
No všetky tieto zlé, nepríjemné témy, ktoré by mali nás mali skôr urážať, sú opisované neskutočne citlivo a krásne.


Je to kniha krutá, ale taká nádherná.
Je spojením snáď všetkých antoným, všetkých vecí, ktoré by sme v príbehu o umelo vytvorenom monštre nečakali. Toľkú ľudskosť.


Mary Shelley je pre mňa jednou z najobdivuhodnejších autoriek, aké kedy žili.
Mala 18 rokov.


Frankensteina napísala kvôli súťaži s priateľmi, no to, že vytvorí postavu, ktorou doslova spraví dieru do sveta a ktorá bude žiť v mysliach ľudí ďalšie stovky rokov, určite nečakala.


Je to jeden z najdokonalejšie napísaných príbehov, aké som kedy čítala.
Každá veta mala dokonalý význam, v jej slovách bolo toľko múdrosti, toľko hlbokých myšlienok.
Počas čítania sa viac krát pristihnete, že rozmýšľate nad ľudskou povahou, nad tým, ktorú postavu ľutovať viac, nad tým, ako na tak málo stranách môže byť zachytená toľká pravdivosť.
Toľká nadčasovosť.


Tento príbeh, je všetkým tým, čo v ňom najmenej čakáme.


Pôvodne som ho mala v pláne čítať len zo zvedavosti, dlhšie som to odkladala, no jedného dňa som si povedala, že už nebudem čakať.
A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som vtedy mohla urobiť.


S úsmevom a myšlienkou, ako dobre som spravila, som sa vybrala do antikvariátu, a o chvíľku neskôr, som už kráčala domov s Frankensteinom po boku.
Čítala som ju pred rokom, no s odstupom času, každým jedným dňom, mi príde len a len geniálnejšia.
Fantastická gotická atmosféra v spojení s prekrásnymi, a tak múdrymi myšlienkami.


Toto je kniha, ktorá si zaslúži nejeden re-reading.





Anne Bronte - Nájomníčka vo Wildfell Hall



Vraví sa, že v tom najnenápadnejšom, je vždy ukryté to najcennejšie.


Veľmi podobné to bolo aj pri Nájomníčke vo Wildfell Hall, viac-menej neznámom diele tretej sestry Brontë.


Toto je kniha, ktorú v kníhkupectvách každý obchádza, s tým, že nikdy nepočul názov, nikdy nepočul meno samotnej autorky.
Ľudia takmer vždy obchádzajú nepoznané.
To, čo nie je prezentované na sociálnych sieťach, to, o čom nie je rozprávané medzi ľuďmi.


Anne Brontë bola vždy, čo sa diel týka, pri svojich sestrách ako neviditeľná.
Nedocenená a nepoznaná.


No ja vám teraz niečo poviem.
Keď som chytila jej knihu prvý raz do rúk a prelúskala som sa prvou kapitolou, zostala som v nemom úžase.
Po každej jednej vete, po každom slove. Až do konca.


A tou trpkou pravdou je, že toto dokonalé dielo takmer nikto nepozná.
Toto dielo, ktoré je na úplne rovnakej úrovni ako Jana Eyrová a Búrlivé výšiny, čo sa kvality týka.
V mojich očiach bolo však ešte niečím viac.


Annin neuveriteľne citlivý, inteligentný a pútavý štýl písania mi sadol zo všetkých sestier najviac.
Ukázala mi, ako nádherne sa dá príbeh vyrozprávať, bez ohľadu na to, aký drsnú pointu v sebe nesie.


Po celý čas, ako som čítala, mi bolo neskutočne smutno.
Nedokázala som v sebe spracovať a prijať toľkú nespravodlivosť, ktorou si Anne musela prejsť.


Kvôli tejto knihe som takmer nechcela spávať.
Nevedela som ju pustiť z ruky, nechcela som čakať hodiny a hodiny, do rána, kým budem môcť pokračovať.
Čítala som ju vždy až dovtedy, kým nezapadlo slnko, v tme, v ktorej som ledva videla pred seba, som sa snažila rozoznávať text, ktorý sa mi už mazal pred očami, no nechcela som si ísť ani len zasvietiť.
Doslova som ju nevedela pustiť z rúk. No prečo, to sama neviem.

Bolo v nej niečo neuveriteľne čarovné, čo si vás v sekunde obmotá okolo prsta.

Napísala jednu z prvých feministických postáv vôbec, komplexnú a psychicky silnú pani Grahamovú, ktorá sa dokázala postaviť z pádov, zobrať si z nich ponaučenie, vzoprieť sa ľuďom a i napriek strachu, každý deň bojovať.


Táto kniha bola pre mňa doslova čitateľským pôžitkom a dielom, ktoré by si malo určite všimnúť, i napriek nenápadnému zovňajšku, oveľa, oveľa viac čitateľov.


Jane Austen - Pýcha a predsudok


Prvý krát som nazrela do tejto knihy v roku 2017.


Bola najobľúbenejšou mojej babky, ospevovala mi Austenovú celé celučičké roky, a keď som sa už rozhodla po nej, ako autorke, siahnuť, nebolo inej voľby, ako požičať si práve toto jej najznámejšie dielo.


No rok 2017 bol stále rokom, kedy som si myslela, že klasikám celkom rozumiem, ale nerozumela som.
Snažila som sa tam nájsť to čaro, ktoré sa v nich skrývalo, no nepodarilo sa mi to.


Dnes však už viem prečo.

Mala som hlavu neustále tak plnú školy, povinností a stresu, že som sa nevedela sústrediť ani na tej najjednoduchší text, ktorý neobsahoval školské učivo.
Preto som si ju v lete minulého roku, už po skončení štúdia, kúpila s tým, že sa chcem konečne naplno ponoriť do sveta Austenovej a znova vyskúšať šťastie.

A nemohla som spraviť lepšie.
Až vtedy som pochopila, čo mi pred rokmi behalo hlavou, keď som sa celú tú dobu snažila čítať a kde bol ten kameň úrazu.
Momentálne by som ten stav nazvala študijným blokom.


Pýcha a predsudok mi otvorila dvere do sveta Austenovej, do toho sveta, ktorý je pre mňa dnes jedným z najvzácnejších.


I keď mi je táto kniha, stále najbližšiou, čo sa jej diel týka, zamilovala som si každučkú jednu.
Zamilovala som si jej slová, pohľad na svet, jej krásne obyčajné príbehy o ľuďoch s obyčajnými problémami a tú prenádhernú dobu.
Opisy Anglicka 19.storočia, ženy oblečené do dychberúcich šiat, zdĺhavé jazdy kočom, nekončiace sa plesy, i gentlemanov, ktorí ich sprevádzali.


No v Pýche a predsudku mi predstavila hlavnú hrdinku menom Elizabeth Bennet, ktorá sa odo dňa, ako som knihu po prvý raz zatvorila, stala mojou najobľúbenejšiou postavou vôbec.
Milujem všetko čo do nej Jane vložila.
Lizzie je postava v ktorej som sa okamžite našla, no našla som v nej i všetko, čím by som chcela byť.
Je pre mňa stelesnením dokonalej nedokonalosti a mojím lepším ja.


Vždy však keď rozprávam o tom, ako sa na každú knihu viažu spomienky, táto kniha mi napadne takmer ako prvá.


Nikdy nezabudnem na to, ako som sa počas minuloročného letného dňa prechádzala nádherným rakúskym parkom, s touto knihou v ruke, všetko okolo mňa bolo sviežo zelené, plné rozkvitnutých kvetov, a bežné ticho sprechádzal spev vtákov, ktoré boli zrejme rovnako nadšené z krásy onoho dňa.
A ja, zahrabaná v stránkach tohto príbehu, som vdychovala vône letného vánku a čerstvých kvetov, a plná eufórie, som práve čítala jednu z najdôležitejších častí celého deja.


Nikdy nezabudnem na to, ako šťastne som sa v tento krásny, obyčajný deň cítila.


A dodnes, keď na ňu pozriem, nevidím iné, ako tento park a necítim iné, ako vôňu toho krásneho dňa.
Sú to tie najnepodstatnejšie maličkosti, ktoré sa nám môžu s danou knihou spájať, no tým vzácnejšie pre nás môžu byť.


Práve v tých maličkostiach je tá najväčšia krása.


Nesú v sebe spomienky, momenty, ktoré nás jedným pohľadom dokážu vrátiť v čase a vyčariť nám to najdôležitejšie, úsmev.




Louisa May Alcott - Malé ženy


Keď som sa prvý raz pustila do tohto príbehu, nevedela som, čo ma bude čakať.
Netušila som, že sa práve chytám prečítať knihu, ktorú si zamilujem tak, že o pol roka budem vlastniť najmenej tri kópie.


Ach, a práve toto je ten pocit, ktorý milujem!
Púšťate sa do novej knihy s tým, že nemáte ani len najmenšieho poňatia, že držíte v rukách novú srdcovú záležitosť.


Pravdou je, že som nikdy nevedela o čom ten príbeh vlastne je.
Lákala ma však predstava prečítať si o živote štyroch sestier, z ktorých je každá úplne iná.
Ako navonok, tak vnútri. Každá jedna sa rozdielne správa, vyzerá, má rada iné veci, iné koníčky.
Znelo to pre mňa mimoriadne dobre.


Tak ako som sa rozhodla po nej siahnuť, tak som ju nikde zrazu nevedela nájsť. Všade bola nedostupná, vypredaná, alebo na výber len v iných jazykoch. Čakala som sa ňu mesiace a mesiace, no stále nič.
Nakoniec som sa rozhodla kúpiť si ju v angličtine.


Čo bolo však pre mňa tak trochu strašidelnou predstavou, pretože čítať novodobú literatúru v inom jazyku, je niečo úplne iné, ako čítať v ňom klasiku. Zistila som však, že to vôbec nebolo také tragické ako som sa obávala, začala som ju potajomky čítať v práci a asi dva týždne na to, nečakane vyšla v slovenčine.


Bol to moment, kedy som vyskočila takmer tri metre vysoko a nevedela som sa dočkať kedy sa do nej pustím. Samozrejme, že mi bolo úplne jedno, že idem čítať odznova to isté. V inom jazyku to je predsa vždy tak trochu o inom.
Či nie?

Možno si to len nahováram, ako výhovorku na otázku, prečo čítam znova rovnakú knihu.

No každý jeden deň som sa do toho príbehu zaľúbila viac a viac. Nemusela som ho čítať, nemusela som o ňom rozmýšľať, no cítila som to. Cítila som, ako každým dňom moja láska postupne rastie a cítim to dodnes. 


Láska k týmto sestrám, ktoré sa stali jednými z mojich najobľúbejších postáv vôbec.
Každá z nich má svoje miesto v mojom srdci, každá z nich je taká špeciálna, taká výnimočná.


No zatiaľ čo každý našiel sám seba v Jo, ja som zistila, že som Meg. Čo je na jednu stranu i tak trochu zvláštne, pretože Jo je postavou, ktorá žije z lásky ku knihám, k písaniu, z vlastného odhodlania a ambícií. Niet divu, že je inšpiráciou každého knihomoľa.
U mňa to však bolo iné.


Doteraz si pamätám, ako som začítaná, ráno cestou do práce, krútila hlavou nad vetami, pri ktorých mi najstaršia Meg doslova hovorila z duše.
Pri každej jednej vete, pri každej situácii, som si vravela; panebože, veď to som ja!
V jej jemnej, materinskej povahe, v jej túžbe po rozdielnom živote a láskyplnom pohľade na ľudí, svet a situácie okolo seba, som našla toľko podobného.


Celý tento príbeh je však jedným veľkým pohladením pre dušu.

Všetko je také krásne, také milé, postavy tak zaujímavé a pointa taká silná.

Malé ženy sú jedným z najkrajších príbehov, čo sa zobrazenia rodinnej lásky týka. Ich sesterské puto je neprelomiteľné, bez najmenšieho ohľadu na to, aká iná každá z nich je.
Bez ohľadu na to, že každá inak rozmýšľa, inak trávi čas, inak pozerá na svet okolo seba.


Láska tu má takú veľkú moc. I
 keď téma rodinnej lásky nie je pre čitateľov natoľko atraktívna ako láska partnerská, toto je príbeh, ku ktorému by sa mal jedného dňa dostať každý.
I keď budete mať pocit, že vám to takmer nič nedalo, neskôr zistíte.

Niekedy to najväčšie čaro prichádza v tých najnečakanejších chvíľach.




Na príbehoch záleží. 


Na rozprávaní príbehov, na ich čítaní. Tieto príbehy nás robia tým, kým sme.
Kedysi boli príbehy používané na presviedčanie ľudí o vlastnom názore, prostredníctvom nich sa ľudia snažili zmeniť situáciu, zmeniť ľudí, zmeniť to, čo pokladali za nevyhovujúce.
No príbehy môžu ľudí presvedčiť i o opaku.
Môžu posilniť ich vlastné názory, posilniť ich sebarozvoj, môžu pomôcť nájsť vlastný pohľad na svet a najmä, navrátiť ľudskosť.


A moja radosť z návratu do tohto sveta je neopísateľná. Do sveta kníh, slov a kreativity.
Neodlúčitelná časť mňa, ktorej som na chvíľu musela dať zbohom, sa znova vrátila do môjho života a ja si to užívam ako nikdy predtým.


Je to ako znovu sa zaľúbiť. Znovu nájsť šťastie. Pri každej novej knihe po ktorej siahnem.
A znova, a znova, a znova.

Nekončiaca láska, neutíchajúca eufória, neustála radosť.

A dodnes ma to napĺňa rovnakou radosťou. Každá kniha po ktorej siahnem, každé slovo, ktoré napíšem.
Je to ako znova sa narodiť. 
A žiť. Tak poriadne.

Bez ohľadu na to, čo si myslia ľudia okolo nás, bez ohľadu na všetky zábrany, ktoré vlastne ani neexistujú. Len žiť vlastným šťastím.


Pretože keď sa zamyslíme, kedy najbližšie dostaneme príležitosť robiť to, čo milujeme, tak prečo ju toľko odkladať a prečo sa jej strániť?
Prečo neustále odďaľovať to, čo nás robí tým, kým sme.


Keď môžeme byť taký šťastný.


Žiť tým, čo nás napĺňa, vidieť krásu v maličkostiach a i v tom najpochmúrnejšom dni nájsť slnko.

You May Also Like

0 komentárov