Literálne srdcovky za rok 2019 - časť prvá

by - apríla 26, 2020


Po príchode každého nového roku, je najkrajšie, zrekapitulovať si ten starý a povyberať z neho najväčšie knižné poklady, ktoré sme mali možnosť že celý rok prečítať.

Pospomínať si na nich, na príbehy, ktoré ich čítanie sprevádzalo a zamyslieť sa, prečo vlastne pre nás boli tými najlepšími. Prečo sme si ich vybrali, prečo nám tak učarovali a prečo vieme, že sú to tie, na ktoré nikdy nezanevrieme.

Láska ku knihám ma sprevádzala celý život, od momentu ako som sa naučila čítať a objavila knihy J.K Rowling či Roalda Dahla. Moje prvé detské lásky a zázračné dvere do sveta slov. Do ktorých som raz vstúpila a odvtedy som nevyšla. 

Objavila som našu milú knižnicu, to útulné miesto kam som sa chodievala uchýliť pred svetom a potopiť sa do príbehov. Hodiny a hodiny zahrabaná v knihách, schúlená v mojom obľúbenom rohu s balíčkom mätových cukríkov. 
Tak ubiehali dni, ubiehali roky, až som jedného dňa zistila, že tam už nemám takmer po čom siahnuť. Od oddelenia pre mladistvých, cez grécku mytológiu, po náučnú literatúru o dejinách, umení, či prírodných katastrofách.Všetko som si prešla.

 S povzdychom som opúšťala toto miesto, s tým, že po rokoch a rokoch môjho času stráveného v milovanej knižnici som si výrazne obmedzila možnosti.
 Až do roku 2017, kedy som si prišla vypýtať moju najobľúbenejšiu knihu vôbec, Bedárov. Ale to už je iný príbeh. :)

Vždy som prahla po informáciách, ktoré som čerpala z kníh, no tie neskôr vystriedala škola. Škola, ktorá mi zamestnala každú voľnú chvíľu, hlavu, i myšlienky. Na knihy nezostal čas, srdce zostalo prázdne, ale natoľko sústredené na povinnosti, že si to takmer nestíhalo uvedomovať.

Vrátim sa však na chvíľku myšlienkami do roku 2019, ktorý bol pre mňa prelomový.

 Popri škole som si celé roky nevedela nájsť dostatočnú sústredenosť, pozornosť, no najmä priestor na moju najväčšiu lásku, v podobe slov. No minulý rok som sa vrátila. Vrátila som sa k tomu, čo najviac milujem. Ku knihám a k písaniu. Začala som znova spoznávať svet, reálny i knižný, spoznávať ľudí.
No najmä, spoznávať seba. 

V tomto roku, som prečítala najviac kníh za posledné roky a objavila moje najobľúbenejšie knihy, ktoré budem už nastálo nosiť v srdci. 
Zo všetkých prečítaných som však vybrala 10 tých naj, takých, ktoré mi za celý rok najviac učarovali, tie, ktoré mi toho dali najviac a zároveň sa mi zapísali do srdca. 

O prvých piatich vám porozprávam hneď, na druhú polovicu sa môžete tešiť v nasledujúcom článku. :)



Emily Bronte - Búrlivé výšiny



Tento rok bol pre mňa rokom, kedy som našla cestu k sestrám Brontëovým a oni si našli cestu do môjho srdca. Búrlivé výšiny však boli pre mňa veľmi temným príbehom, najmä kvôli špecifickej pochmúrnej atmosfére. Temné postavy, prostredie i samotný dej. 

Pravdupovediac, túto knihu som čítala dokonca dva krát.

Prvý raz to bolo v roku 2015, keď som s klasikou nemala najmenšie skúsenosti, v deji som sa strácala a takmer som nechápala čo sa tam vlastne deje. 
No o štyri roky neskôr som po nej siahla znova, už ako skúsenejší čitateľ klasickej literatúry, vtedy som ju prečítala najpozornejšie ako vedela a objavila veci, ktoré boli dovtedy pre mňa skryté.
Myšlienky a pojmy, ktoré mladší čitateľ nedokáže pochopiť, keď do nich nenazrie hlbšie. 
Kým nezačne tento príbeh žiť ozaj naplno, kým sa nezžije sa s prostredím, s postavami, no najmä s ich slovami, pretože v opačnom prípade to nemôže fungovať.

Preto som po prvý raz zlyhala. No teraz už nie.

Tento raz som si ju užila a sústredene som vnímala každé jedno slovo. Síce sa všetko sa unášalo v jednej veľkej depresívnej bubline, no táto bublina však bola spracovaná vynikajúco. Nebola som síce taký veľký fanúšik príbehu, ako som si myslela, že budem, ale musím uznať, že na ňom bolo niečo neuveriteľne strhujúce a čarovné.

Emily mala skutočne talent a i keď je mojou najmenej obľúbenou zo sestier, jej príbeh sa taktiež sa stal jedným z tých, na ktorý nezabudnem. Búrlivé výšiny boli hlavne jednou z prvých klasík, ktoré som prečítala a i tomuto príbehu vďačím za to, akú lásku k nim dnes prechovávam. 

A najmä, akú lásku prechovávam k sestrám Brontë, ako autorkám.



Tracy Chevalier - Dievča s perlovou náušnicou



Ach, táto kniha. Táto obyčajná, tenučká kniha je dnes mojou neoddeliteľnou súčasťou. 
Príbeh o tvorbe najznámejšieho obrazu maliara Vermeera, o slúžke Griet, ktorá mu bola pri práci modelkou a ich veľmi zložitom vzájomnom vzťahu, ktorý vyvolal jeden škandál za druhým.

Priznávam, najskôr som videla film. 

No bol to film, ktorý som prvý raz uvidela ako 11-ročná (hoci nie z vlastnej vôle, chcela som však babke robiť po večeroch spoločnosť), no zamilovala som si ho, zamilovala som si historické drámy a v náväznosti na to, neskôr i klasické knižné diela.

Odvtedy som Dievča s perlovou náušnicou videla ešte desiatky a desiatky ráz. 

No až pred dvoma rokmi som zistila, že bol natočený podľa knižnej predlohy. A koľko som sa napátrala!
Túto knižku som hľadala snáď všade, celé dva roky. Písala som do antikvariátov, kníhkupectiev, no nikde nič. 

Nakoniec sa mi môj malý sen splnil po príchode do Banskej Štiavnice. V ich krásnom útulnom antikvariáte som čistou náhodou objavila tento poklad.
Nehľadala som ju, nepátrala po nej, no z ničoho nič mi na ňu padli oči a mne sa nachvíľu zastavilo srdce. 

Akoby na mňa čakala. 

Nevravím, že je to najgeniálnejšia kniha akú som kedy čítala, ale vo svojej nedokonalosti má obrovské čaro.
A najmä, vďaka takýmto malým milým momentom, vám dokážu knihy prirásť k srdcu a stať sa dôležitou súčasťou vášho života. 
Ani neviete ako.



Elizabeth Gilbert - Podstata všetkých vecí



Podstata všetkých vecí je kniha, pri ktorej som v prvom okamihu po dočítaní vedela, že bude mojou obľúbenou. Takou tou špeciálnou. Neobyčajnou. 

Ktorá na vás spraví taký veľký dojem, že na ňu nezabudnete.

Pamätám si, ako v jeden letný večer minulého roku, keď som obrátila poslednú stránku a potom hodnú chvíľu pozerala bezcieľne pred seba, a spracovávala všetky tie pocity, som zistila, čo s vami dokáže spraviť takýto silný reálno-nereálny príbeh. Neskôr, po mojej chvíľke rozjímania, som nadšene utekala každému rozprávať o tom, akú nádhernú knihu som dnes prečítala.

A toto je presne ten pocit, ktorý milujem. 

Keď potrebujete zdieľať s ľudmi to, čo vás samého zasiahlo natoľko, že to jednoducho nedokážete udržať v sebe. A tento príbeh bol presne takým. Plný dobrodružstva, takého toho životného, ktoré vám rozláme srdce na milión kúskov. Akoby v ňom bola spojená krása i krutosť tohto sveta. Reálneho života.

Dočítate sa o dobrodružstve ženy, ktorá celý svoj život naháňala šťastie, no neuvedomila si, že ho má neustále, celý ten čas, priamo za pätami. Utekala za láskou, za šťastným životom. Snažila sa ho dohnať, no nakoniec život dohnal ju. 

Je to príbeh, so silnou hlavnou protagonistkou, ktorá s vami pravdepodobne nebude mať nič spoločné, ale budete jej pocity chápať, ako svoje vlastné. 
Mala všetko a zároveň nič. Nemala to, čo chcela, preto zabúdala na to, čo už mala. 
A toto je na tom to nádherné. To mimoriadne poučné a neuveriteľne čarovné. 
Zamyslieť sa nad tým. 

Najmä keď sa dostanete ku koncu knihy, k tomu silnému koncu, pri ktorom si skutočne uvedomíte podstatu všetkých vecí. 
A nakoniec vám to dá oveľa viac, ako ste spočiatku čakali. Možno budete inak hľadieť na život a uvedomíte si všetky krásy, ktoré nás obklopujú každý jeden deň nášho bytia.



Chimamanda Ngozi Adichie - Všetci by sme mali byť feministkami




Slovo “feministka” vždy pre mňa znamenalo veľmi veľa. Kedysi bolo pre mňa záhadou, slovom, ktoré sa ľudia báli na verejnosti používať, či pojmom, na ktorý boli veľmi hrdí. No keď som si ho začala študovať a popri tom zistovať, aké je moje vlastné vnímanie sveta, vedela som.

Áno, som feministka. 

Toto slovo sa pred rokmi stalo mojou súčasťou, no i keď som zvykla mať mierny rešpekt pred verejným vyhlasovaním môjho názoru, najmä čo sa feminizmu týka, dnes ho už nemám. 
Pretože všetci by sme mali byť feministami. 
A presne o tomto píše Chimamanda v jej malinkom, sympatickom manifeste.

Chimamanda Ngozi Adichie je jedným z mojich najväčších súčasných vzorov. Inteligentná, inšpiratívna žena, ktorá sa nebojí vykričať do sveta svoj názor. Taktiež vydanie tohto manifestu bol odvážny čin, ktorý jej priniesol mnoho nesúhlasu a nepochopenia, zo strany ľudí, ktorý nerozumejú úplnému významu tohto slova. No priniesol jej najmä množstvo a množstvo ľudí, ktorí za ňou stoja.
Ľudí, ktorí zdieľajú jej názor a ktorých inšpirovala rovnako, ako mňa. 

Mám však pocit, že v dnešnej dobe je bohužiaľ stále mnoho ľudí, ktorý úplne nerozumejú pojmu ‘feminizmus’ a odmietajú prijať jeho význam.
Predstavujú si za ním veci, ktoré vôbec neobnáša, ako nenávisť k mužom, či prevaha nad nimi, alebo, že si žena vystačí na svete úplne sama.

Vždy ma zabolí, keď toto počujem, a nestíham sa čudovať, ako je vlastne možné, že v dnešnej vyspelej dobe sa neustále nájdu osoby, ktoré pohŕdajú názorom, že žena je rovnocenná mužovi.

 Pretože o tom, a hlavne o tom, je feminizmus. 

Viera v rovnosť oboch pohlaví. Viera v to, že žena si dokáže poradiť sama, rovnako ako muž, že žena si zaslúži rovnaký plat ako muž, za úplne rovnakú prácu, aj v to, že muž môže prejaviť svoje city, či plakať, bez toho, aby bol považovaný za zženštilého či slabého. 

Všetci majú právo prejaviť svoje skutočné ja. Bez strachu. 
Všetci by mali byť rovnako rešpektovaný.

Preto aj Chimamanda napísala túto útlu knižku s tak veľkým posolstvom. Knižku, ktorú by si mali prečítať všetci, či ste, či nie ste feministi. Otvorí vám oči, ukáže vám nový pohľad na svet a vy zistíte, že je to slovo, ktorého sa netreba obávať. Treba byť na neho hrdý. Rovnako, ako by sme mali byť hrdí sami na seba. Každý jeden deň, za každých okolností. A nebáť sa ukázať svoju pravú tvár.
Nebáť sa ukázať, kto sme. 

Kedysi dávno, bol svet iný. Bol to svet, v ktorom bola dôležitá fyzická sila. Sila mužov.  
Sila, od ktorej záviselo prežitie ľudí a preto, najmä preto, bola prevaha mužov nad ženami taká výrazná. Preto boli vodcami, preto boli nevyhnutnými pre život, pre bytie každého jedného človeka. 

No dnes žijeme v úplne inej dobe. 
V dobe kedy fyzická sila nie je potrebná na to, aby ste viedli. Dnes vedie človek, ktorý je inteligentnejší, kreatívnejší, inovatívnejší. 
Človek, ktorý vie posunúť svet o krok vpred. Môže to byť muž, no rovnako to môže byť aj žena.
Preto nedokážem pochopiť, ako sa môžu neustále nájsť ľudia, ktorý odmietajú počúvať ženu, len a len preto, že je žena. 

Ako veľmi dobrý príklad môžem uviesť situáciu, pri posledných prezidentských voľbách.
Našli sa muži, ktorý kvôli pohlaviu odmietali voliť ženu, bez ohľadu na to, ako veľmi inteligentná, či o koľko lepšia vodkyňa je, a keď nakoniec zvolená bola, povedali, že ju za žiadnych okolností nebudú počúvať. Riadiť sa jej voľbami, príkazmi, radami.

Stále mi je neuveriteľne smutno z toho, že sa v 21.storočí musíme denno denne stretávať s takými situáciami. A bezbranne hľadieť na to, ako si neustále tak veľa ľudí ide tvrdohlavo za svojim. 
Keď to predsa stále môžeme zmeniť.

Keď sa na všetko pozrieme z oboch strán mince a pochopíme.



Chimamanda Ngozi Adichie - Amerikánka



Alias ďalší poklad od talentovanej Chimamandy. 


Amerikánka bola knihou, vďaka ktorej som Chimamandu objavila a zamilovala sa do jej slov. 

Našla som ju veľmi náhodne, počas môjho malého výletu do kníhkupectva, do ktorého som sa vybrala s tým, že si kúpim do ruky kávu, prejdem si knižky a novú si odnesiem domov.
S týmto rozhodnutím, som sa v kníhkupectve prechádzala hore dole, vyše pol hodiny, s konečným názorom, že si zrejme nič domov neponesiem. No v momente keď som sa chystala odísť, do očí mi padla krásna obálka Amerikánky. Anotáciu som nečítala, stačilo mi, keď som na prednej strane obálky uvidela: 

“Keď si kúpite spodnú bielizeň či obväzy “telovej” farby, viete už vopred, že vám nebudú pasovať k farbe pleti.” 

A vtedy som vedela.

Táto jedna veta mala v sebe také svojské čaro, že som si ju o chvíľu niesla pritisnutú na hruď domov, bez najmenšieho poňatia o čom vlastne je. A dodnes to neľutujem.

 Je to jednoducho, no inteligentne písaný román s autobiografickými prvkami, o živote černošky, ktorá po čase strávenom v USA dostala prezývku “Amerikánka”. Rieši v ňom témy feminizmu, rasizmu, politiky, diskriminácie a predsudkov, no všetko je to veľmi ľudsky zakomponované do príbehu života obyčajnej osoby, s obyčajnými problémami a láskou, ktorá jej celé roky pretekala pomedzi prsty.
Vidíme, ako Nigeríjčania vnímajú svet, no najmä ako vnímajú nás, ako bielu rasu. 

Geniálne dielo. A obrovský talent jednej fantastickej ženy.

 Preto, keď som sa dočítala, že v novembri 2019 má prísť na Slovensko, moje nadšenie bolo neopísateľné. Keď nastal deň D, utekala som, nech si stihnem obsadiť miesto, vyše pol hodinu pred začiatkom rozhovoru, a do desiatej večer som vysedela dieru v Starej tržnici. Unesená hromadou jej mimoriadne inteligentných myšlienok.
Nič ma v tej chvíli netešilo viac, ako počúvať tie krásne, múdre slová, ktoré by mal počuť každý a hlavne pocit, že táto úžasná autorka sedí priamo pred mojimi očami.

 Dodnes by som vedela rozprávať o všetkých pocitoch, ktoré som vtedy cítila. O tej nervozite, ktorá mi prechádzala celým telom, kým mala výjsť na javisko. Bola to veľká vec. A presne takouto veľkou vecou je aj samotná Amerikánka. 

Obyčajne neobyčajná.




Všetko sú to knihy, za ktoré by som vložila ruku do ohňa. Knihy, ktoré môžu v okamihu zmeniť pohľad na život, bez toho, aby sme si to stihli uvedomiť. 
Majú pre mňa takú veľkú cenu. Nie nadarmo sa vraví, že nás knihy formujú, rozvíjajú náš charakter a menia pohľad na svet. Každá múdra myšlienka môže byť jedného dňa na niečo dobrá, či každá pointa príbehu, ktorá vám v sekunde dokáže otvoriť oči.

A ani neviete ako, zrazu všetko vnímate akosi inak.
Krajšie, jasnejšie, naplnený nepoznaným šťastím. Šťastím, ktoré nechcete aby skončilo. Chcete ho prežívať znova, znova a znova, a toľko prahnete po nových dobrodružstvách a neustálom sebarozvoji, že knihy sa zrazu stanú vašou neoddeliteľnou súčasťou. A dookola prežívate tú nikdy nekončiacu sa eufóriu. 

A čo je krajšie, a dôležitejšie, ako tá jednoduchá, prirodzená vec, ktorá je vlastná každému jednému z nás - slová?

You May Also Like

0 komentárov